reklama

Nemusíš mať deti. Fakt.

O tom, ako som si uvedomila, že deti nie sú zmysel života a nemusím ich mať. Alebo aj o tom ako si k nám Bibi hľadala cestu. Alebo my k nej? Táto téma nie je ľahká. A práve preto o nej potrebujem napísať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

O dieťa sme sa pár mesiacov snažili. Presne 9. Neskrývala som to a otvorene sa rozprávala s každým, kto sa nás spýtal tú obľúbenú otázku párov, ktoré spolu už pár rokov sú: "tak čo, kedy už budete mať dieťa?" Odporúčam sa tej odpovedi nevyhýbať. Aj keď sa o tom nerozpráva ľahko, často s vami ľudia pozdieľajú rôzne životné príbehy spojené s otehotnením a vy tak nadobudnete pocit, že to čo sa vám deje, je vlastne úplne normálne a bežné.

Ale! Aj keď počujete, že je bežné sa o dieťa snažiť aj NIEKOĽKO rokov, predsa len informácia, že VÄČŠINE párov sa to podarí do troch mesiacov je dosť silná. A keď sa to po troch mesiacoch nepodarí, začína vo vás postupne stále viac hlodať obava, či sa to podarí vôbec niekedy. Teda aspoň to bol môj prípad.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Píšem to hlavne preto, že aj keď sa to tak nejak vie, málo sa o tom hovorí a pred rokom mi vždy urobilo veľmi dobre, keď som si prečítala, či vypočula podobný príbeh či pohľad na vec. Tak snáď to niekde padne na úrodnú pôdu.

Po tých pár mesiacoch som si uvedomovala, že sa to nemusí podariť, že nemusím otehotnieť NIKDY, ale nechcela som si to pripustiť.

Tak som vzala veci do vlastných rúk - aspoň som si to teda myslela. Zaobstarala som nám rôzne výživové doplnky a čaje. Cvičila som hormonálnu jógu. Stala som expertkou na svoju ovuláciu a že je zle, som vedela, keď som sa prihlásila sa na MODRÉHO KONÍKA ;-)! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A po 8 mesiacoch som otehotnela.

Tak trochu. Na chvíľku. Presne na päť dní.

 

Volá sa to biochemické tehotenstvo a vraj to zažije množstvo žien, ani o tom nevie. Vajíčko sa síce oplodní (preto pozitívny test), ale neuchytí sa a s menštruáciou, ktorá sa pár dní omešká, odíde. Opisujem to asi dosť bez emócií, ale asi si všetci viete predstaviť plejádu najzaujímavejších pocitov, ktoré som prežívala. Od veľkej radosti, očakávaní, nadšenia až po pocit zlyhania, nedostatočnosti, veľkého smútku, prázdnoty a krivdy.

Myslím, že asi 2 dni som preležala v posteli a poriadne sa v tejto zmesi pocitov vykúpala. Spätne som za celú túto skúsenosť nesmierne vďačná. Prečo? Pretože keď som znovu vstala (obrazne aj fyzicky), cítila som sa ako znovuzrodená, plná novej sily a radosti. Došlo mi totiž pár zásadných veci:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • otehotnenie sa nedá mať pod kontrolou

  • je jedno ako veľmi sa budem snažiť nastaviť ideálne podmienky na počatie, je to celé komplikovanejší proces

  • z hlavy do srdca sa mi dostalo to, že je úplne možné, že sa mi nepodarí otehotnieť

  • uvedomila som si, že život bez detí:

  1. nie je koniec sveta

  2. že mať deti je fajn, ale nemať ich môže byť rovnako fajn, že moje šťastie vždy bude závisieť odo mňa a nemôžem chcieť, aby za neho bol zodpovedný niekto iný... Hoc aj ten malý uzlíček, ešte ani nie je splodený

  3. že koniec koncov by mi iluzórne šťastie prinášal len obmedzený čas. To trvalé musí človek nájsť v sebe..

  4. že mať dieťa práve teraz v tejto chvíli je mix vnútornej túžby, ale zároveň aj podvedomá snaha vyhovieť akémusi spoločenskému tlaku (predsa to tak je, žena sa vydá a má mať dieťa, ak sa to nedarí, je to nejaká forma zlyhania...tak túto blbosť sa mi podarilo v sebe rozkľúčovať a zahodiť)

  • Predstavila som si svoj najbližší budúci život bez detí a zistila som, že sa najbližších pár rokov nudiť rozhodne nebudem.

  • Uvedomila som si, že si vždy môžeme dieťa adoptovať, keď budeme chcieť (umelé oplodnenie som z etických dôvodov nechcela podstúpiť, ale zároveň rozumiem, ak sa na to niekto odhodlá. A tiež viem, že po pár rokoch by som možno zmenila názor.)

‌Tak som zahodila všetky výživové doplnky, prestala sledovať ovuláciu a začala som sa sústrediť na iné veci. Plánovali sme zimnú dovolenku na kanároch. Rozmýšľali sme nad veľkou cestou do U.S.A. a tak...

‌A kde tu, som sa len tak letmo zasnila do budúcnosti a predstavila si seba ako matku, ale už tak inak, volne, bez načasovaných predstáv a tlaku. S príjemnými pocitmi a radosťou v srdci.

 

To, že som hneď TEN mesiac otehotnela asi nie je prekvapením. Je to taký ten klasický príbeh mnohých žien, ktoré veľmi chcú... 

Tak, teraz je vysnené dieťa tu a ja si to naplno užívam, aby som mu, keď vyletí z hniezda, za tých pár rokov, čo utečú ako voda, vedela dopriať slobodu, ktorú tak veľmi mladý človek potrebuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P.S.: Držím palce všetkým, čo chcú tak veľmi, ako som chcela ja, aby ste našli v sebe silu a dokázali to celé pustiť. Všetko, čo prísť má, príde v pravý čas. A najčastejšie vtedy, keď to vôbec nečakáme a prijmeme veci presne také, aké sú.

Barbora Pošíková

Barbora Pošíková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Milovníčka života, ktorá sa na svet vždy snaží pozerať z toho radostnejšieho uhla pohľadu. Okrem iného rada píšem a všetko ostatné sa dozviete medzi riadkami. Alebo aj v nich?------------------------------------------------------------------------------Na facebooku ma nájdete aj na stránke Mama z lesnej škôlky, kde zdieľam články z tohto blogu, ktoré sú venované hlavne témam materstva, rovnako ako moje krátke zamyslenia, ktoré by na blog boli asi príliš krátke ;-) Zoznam autorových rubrík:  RozprávkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu